Ak sa vám nepáči nudná tvorba,
tak je tu pre vás jediná voľba!
Dôjdi krúžkom kúsok nižšie,
určite spoznáš fantáziu bližšie!

Tak neváhaj a roluj dravo,
nech žiješ aj v duši svojej zdravo! :)

Lovci smrti kapitola 6: Nový spoločník

11. července 2011 v 14:31 | Sheena Satsuki |  Lovci smrti
Keď si tak pozriem na to časové obdobie medzi ktorým som pridávala ine poviedky, príde mi až zaťažko povedať, že je to už vyše trištvrte roka. Tak po tejto dlhej pauze som sa rozhodla že ich sem opäť pridám. Vážené Dámi a Páni Lovci Smrti 6. ;)

Zobudila som a na strašnú bolesť hlavy. Pomaly som otvorila oči ako keby to bolo to najťažšie čo existovalo. Svetlo ktoré vychádzalo od vchodu ma oslepilo. Posadila som sa, pretrela som si oči a poobzerala sa. V stane som bola sama. Z vonku sa ozýval Samov spev. Bol nádherný. Jeho spev bolo to jediné čo mal. Keď som ho spoznala po meste sa povrávalo, že ak ho stretnete, stretli ste anjela. Ale čo ma na tom zarážalo najviac bolo to že to bola pravda. Jeho hlas znel božsky. Ako keby hrali milióny zvončekov. Vystrčila som hlavu zo stanu a zacítila som vôňu čerstvého jedla. "Dobré ránko." Pousmiala som sa a vlepila so mnou bozk na líce. Zatváril sa celkom urazene. Asi čakal niečo viac. Ale to mu stačí. Pousmejem sa nad svojou myšlienkou ale on to zahliadne. "Na čom sa smeješ Elis? To vyzerám až tak vtipne?" vystrčí jazyk potiahne svoje dolné viečka ešte nadol. Začala som sa smiať ale po chvíli ma smiech prešiel. Pozrela som sa na mobil a zistila som že je už 14:39 už dávno nebolo ráno. "Zdalo sa mi že sme vstali skôr." Prikývol a pozrel sa na panvicu na ktorej práve hrial morca dellu na špagety. "Vlastne prespala si celý deň. Mala si horúčku." Neverila som jeho slovám. Bola to skutočne pravda? Keď naše telá sú proti tomu odolné, ale teraz boli predsa len iné podmienky. "Prečo si ma nezobudil? Veď sme už mohli byť o sto kilometrov ďalej!" začala som mu vyčítať ale vlastne za to nemohol. To ja som tu bola tá čo ochorela. "Nechcel som aby sa ti stalo niečo horšie." Pritiahol si ma k sebe a objal ma a pobozkal. "Si moje zlatíčko." Odtiahla som sa. "Za chvíľu prídem, idem sa umyť." Usmiala som a zobrala som veci ktoré boli v kufri auta. "Ktorým smerom je rieka?" zdvihol pravú ruku a ukázal smerom k hlbšiemu lesu. "Ďakujem." Spravila som zopár krokov ale jeho hlas ma zastavil.
"Dávaj na seba pozor!" usmial sa na mňa svojim jedinečným úsmevom ktorý som mu s radosťou opätovala. "Samozrejme."

Čím viac som kráčala hlbšie do lesa, začala som mať divný pocit, tušenie. Nech to nazvete akokoľvek, určite to nemalo dačo dočinenia s dobrom, alebo prospešnou vecou. Bola som už dosť blízko rieky. Počula som jej zurčanie. Po chvíli kráčania som sa predsa len uvoľnila. Čaká ma kúpeľ. Dívala som sa na hladinu ktorá nádherne odrážala slnko. Začala som si vyzliekať oblečenie. Skúsila som vodu najprv nohou a nakoniec som do nej vhupla celá. Nebola najteplejšia, ale s tým som nemohla nič robiť, hlavne že sa po toľkých dňoch konečne vykúpem. Ale čo to bolo za pocit? Poobzerala som sa dookola, no nikde nič nebolo. S úľavou som si vydýchla a pozrela na trblietajúcu sa hladinu. Po takej dlhej dobe šťastná chvíľa. Potopila som sa pod hladinu a nechala som svoje vlasy uviazané v gumičke rozpustiť sa. Cítila som sa úžasne. Vynorila som sa spod hladiny aby som sa nadýchla. Otvorila som oči a to čo som zbadala ma prekvapilo. Okolo mňa stálo Asi osemdesiat mužov. V rukách zvierali zbrane a na hlavách mali masky. "Elis Mendelevová. Pôjdeš s nami." Potopila som sa pod hladinu. Chcela som utiecť ale pár mužských rúk ma zastavil. "Nikam nepôjdeš maličká. Inak ublížime tvojmu rozkošnému priateľovi. Nasilu mi natočil hlavu doľava. Zbadala som Sama. Jeden z mužov, asi vodca mu držal ruky za chrbtom a druhou rukou zvieral nožík ktorí Samovi mieril na krk. "Dobre pôjdem s vami, len mi povedzte prečo?" Muž ktorý držal môjho milovaného sa usmial a povedal. "Si hrozba. Preto nás poslala zabiť ťa." Prehovoril s ľadovým hlasom. "Kto?" Spoza stromu vyšiel ďalší mladý muž s uhľovo čiernymi vlasmi. "Tvoja sestra."

Po tomto šoku som sa spamätávala dlho. Nastala minúta ticha. Šéf tejto skupiny vyzeral nervózne, poobzeral sa naokolo a nakoniec čosi pošepol mužovi, ktorý stál vedľa neho. Mala som pocit že som ho už niekde videla, no nevedela som prísť na to kde. Srdce mi poskočilo keď muž ktorý zvieral sama prešiel nožom po jeho dokonalej tvári a zanechal na nej malú linku krvi. "Nechajte ho prosím. Veď už som vám povedal že s vami pôjdem. Tak ho pustite a odvezte ma za sestrou. Len prosím jedno. Nezaťahujte do toho Sama. On za nič nemôže. To moja zvedavosť ho donútila ísť so mnou hľadať ju, vašu pani. Tak prosím. Pustite ho." Na niektorých mužov môj preslov zapôsobil, ale u šéfa som si asi veľmi nešplhla. Odpľul si pohrdlivo na zem tesne vedľa Samovej nohy. "Ako myslíš Elis," povedal z opovrhnutím, " no nepustíme ho. Pôjde pekne s nami. Pani sa už dlho s nikým nepohrala." Zamrzla som. To nemôže by pravda. No ale s tým som už nemohla nič robiť. Jeden muž my vydvihol z vody a obviazal mi ústa látkou. S chloroformom. Už o pár sekúnd som bola mimo.

Prebudila som sa v tmavej miestnosti. Bola so priviazaná k akémusi čudnému stolu. Nemohla som sa hýbať, no napriek všetkému som sa snažila vyslobodiť. Nešlo to, ale dalo sa to čakať. Po chvíli ticha mi došlo, že v miestnosti nie som sama. Počula som nepravidelné dýchanie ktoré prichádzalo z pravej strany miestnosti v ktorej som bola uväznená. "Sam?" no nič sa neozvalo. "Je tu niekto?" pootočila som hlavu aby som videla na svojho spoločníka. "Som David. Teší ma" David nebol zviazaný, postavil sa, pristúpil ku mne. Chcel mi podať ruku no v tom si všimol že som zviazaná. Popukal si prsty na rukách a dal sa do rozviazovania kožených praciek ktorými som bola spútaná. Po pár minútach už som spokojne sedela na stole a naťahovala som sa.
"Ako si sa sem dostal?" znela moja prvá otázka na môjho spoločníka. Zaujímala ma jeho tvár, jeho výzor, ale cez tú mu sa nedalo nič vidieť.
"Zajali ma zhruba pred pol rokom. Bol som tajný zved, poslal ma váš brat, Kevin. Mal som zabezpečiť potrebný materiál na misiu. So šťastím sa to aj podarilo, ale odhalili ma. Všetci vedia že sa blíži vojna a práve teraz v takýto čas bolo najnevhodnejšie aby vás chytili." Naklonil sa ku mne, zobral pramienok mojich vlasov a premnol ich medzi prstami.
"Ale nič sa nedá robiť. Je o už všetko prehraté." Povedal David a sadol si vedľa mňa, rozvalil sa na tvrdý stôl.
"Keby ste boli na slobode, bola by ešte malá šanca že prežijeme. No teraz, v tejto chvíli je všetko len a len v jej rukách. V jej ozrutných drápoch. Uškrnul sa a stíchol.
"Je to naozaj škoda." Nevedela som o čom hovorí. Nevedela som o žiadnej vojne o žiadnom chytení ani nič podobnom. Nechcela som sa na nič pýtať, vedela som že mám na to ešte dosť času. Tak trochu som tušila, že tu takto v tme chvíľku spočinieme. Dosť dlhú dobu na spoznanie sa.
"Ako vyzeráš?" prelomila som dlhotrvajúce ticho noci a vybrala som sa k druhému stolu na ktorom bola položená fľaša vody. To všetko som zistila za posledných dvadsať minút len a len hmatom.
"Mám polodlhé hnedé vlasy, šedé oči a vysokú štíhlu postavu. Ako model. Zasmial sa. Nie žartujem. Samozrejme ako každý vylepšený človek, je moje telo prispôsobené pracovným podmienkam, takže vyzerám podobne ako váš priateľ Sam." Odkiaľ pozná Sama? Trklo mi v hlave a zarazila som sa. "Odkiaľ ho poznáš? Myslím Sama?" zamyslel sa, rozmýšľal ako sformulovať odpoveď do viet, aby mi to už viacej nemusel vysvetľovať.
"Bol tu s nami. Odviedli ho pred tým ako si sa zobudila." Stíchol a prevalil sa na druhý bok. "Ten mladý sa už nevráti." Potichu šepol. Týmito piatimi slovami ma odrovnal na niekoľko minút..

"Ako to myslíš?" k tejto otázke som sa odhodlala po tom ako nám strážnik priniesol jedlo, teda dalo sa skôr povedať že nám ho hodil, ale to je vedľajšie. V ten okamih som zbadala aj Davidovu tvár. Bol nádherný, niečo ako keď zbadáte muža vašich snov a neviete čo na to povedať. No niečo ma na ňom odradzovalo. Možno to bola tá skutočnosť, že ja som svojho princa na bielom koni našla. Svojho muža snov. Pousmiala som sa, a zahryzla do tvrdého suchého chleba. No v zápetí som si uvedomila že on tu teraz so mnou nie je.
"Ako myslím čo?" David už na našu poslednú konverzáciu pravdepodobne zabudol, no rozhodla som sa mu to objasniť.
"Prečo si myslíš že, Sam sa už nevráti?" zamyslel sa, odpil si z pohára a rázne ho položil na stôl.
"Vieš, po tom dlhom čase už viem ako to tu chodí." vzdychol si a pokračoval, "Melisa sa rada zabáva. A tým rada myslím naozaj rada. Lenže je zábava sa od našej, v celku normálne líši niekoľkými smermi. Pri našej ľudskej zábave ostatným neubližujeme. Zabávame sa s nimi. No tvoja sestra to nechápe. Tvoja sestra sa zabáva inak. Tvoja sestra sa hrá z ľuďmi. Tvoja sestra ich zabíja. Tvoja sestra je proste iná. Celkom iná ako ty a Kevin. Ako keby ste ani neboli rodina."

...TO BE CONTINUED...
Dúfam že si počkáte na ďalší diel :) Nie, nie je sa čoho obávať, už to nebude taká dlhá doba :) určite ju skrátim aspoň na 1 tretinu jednej tretiny takže by to už malo byť čoskoro :D

Ak sa vám diel páčil, neváhajte a komentujte!
Vaša Shee :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Shiroi^^ Shiroi^^ | Web | 12. července 2011 v 14:01 | Reagovat

Upřímně se mi taky víc líbí ten můj :)

2 Abdí (Yoshii) Abdí (Yoshii) | Web | 14. července 2011 v 14:48 | Reagovat

Wow,zase ďalšia bomba!!! No toto ako to robíš? :D:D :))

Ale čoby,ako ja ťa serkám? :D:D Ja rada teším ľudí,a... čo ja viem? Keď mne sa už nechce :D:DD Ja to vidím tak že na blog zase niečo pridám až keď bude škola :D Teraz na to vôbec nemám čas. :D Stále som niekde inde ako za PC,dokonca na facebooku som nebola už týždeň a to je nemožné pre mňa keďže doposiaľ bol môj rekord dva dni a to som horko-ťažko vydržala.. :D:D:D Akosi mi došli všetky nápady na nové časti poviedok,fotky sa mi nezdajú natoľko kvalitné aby boli hodné pridania na blog a vylievam svoje srdce v poslednej dobe niekomu inému... (♥) Určite chápeš.. :o) tak to vidím že koncom prázdnin keď sa začne upršané obdobie a mňa opustia sily niekam ísť,tak sa dotlačím k notebooku,keď ovšem si ešte budem ako sa zapína :D:DDD Ale na tvoj blog určite prídem viac krát počas prázdnin,rada si prečítam čosi nové a odreagujem sa a zahĺbim sa do života postáv. :)) Tak zatiaľ,tvoja Yoshii ;))

3 Abdí (Yoshii) Abdí (Yoshii) | Web | 14. července 2011 v 14:49 | Reagovat

*Keď ovšem si ešte budem pamätať ako sa zapína. (som sa sekla :D:D:D)

4 Stanush Stanush | Web | 16. července 2011 v 15:11 | Reagovat

rychlo dalej! :)

5 Suzette Suzette | E-mail | Web | 18. července 2011 v 8:00 | Reagovat

Ďalej! Ďalej! Ďalej! Aj keď som nečítala tie kapitoly predtým musím povedať že som sa chytila. Ale dúfam že splníš a z tej tretiny sa nestane polovica :D

6 Barunie Barunie | Web | 21. července 2011 v 12:21 | Reagovat

Shee taky jsem si říkala že jsem to viděla :D jo a manželka Draca se jmenuje Astoria Greengrassová studentka Zmijozelu, ale myslím, že nikdo o ní nic neví. :)

7 SimaHatake SimaHatake | Web | 12. srpna 2011 v 14:30 | Reagovat

Ahoj Sheenička moja :-*
Dlho sme sa nepočuli a dlho som tu ani nebola :( Prepáč, že ti momentálne píšem odveci k článku, ale vrátila som sa k takému tomu "pravidelnému blogovaniu a písaniu poviedok" a tak začínam obehávať moje obľúbené affilates, dočítam všetky poviedky, ktoré som zameškala, okomentujem všetky články, ktoré som nevidela a tak dúfam, že to bude také ako pred tým :) Snáď sa na mňa vôbec pamätáš! :D
Ale v prvom rade ti sem píšem, pretože obnovujem blog www.all-read.blog.cz , ale presúvam ho na www.i-love kakashi.blog.cz (spolu so stories-central)... To znamená, že s all-read budem pokračovať a to znamená (chvíľa napätia :D:D), že by som chcela dokončiť poviedku, ktorú si si tam kedysi u mňa objednala :) Ak sa na ňu pamätáš (Záchranná misia) a máš o to záujem, bola by som ti vďačná keby si mi napísala na www.i-love-kakashi.blog.cz, mohlo by k článku "Welcome to the jungle", lebo zatiaľ tam toho veľa na písanie nie je :)
Ďakujem vopred za odpoveď, prepáč vopred za odveci komentár ku článku a k tejto poviedke sa dúfam čoskoro dostanem! A ak ju všetkým ďalším
Tvoja Simaaa :)

8 Tarei Tarei | Web | 14. srpna 2011 v 13:28 | Reagovat

krása krása! rýchlo ďalšie! XD

9 Barunie Barunie | Web | 19. srpna 2011 v 10:42 | Reagovat

Jajks Shee to jsem nedělala já :D ale líbí se mi to :D jsou úžasní!

10 Anika Anika | Web | 21. srpna 2011 v 21:11 | Reagovat

hele na žádnou uměleckou školu nechodim, ale po prazkach jdu teprv do 9., takže co není může být ;-) :D A děkuju za milej komentář :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Layout vyrobila Sheena. Nekopírovať.
Ak vám lay nesedí, máte buď väčší alebo menší display. 
Layout je robený na šírku 1024px.
Za nesprávne sedenie sa vopred ospravdelňujem.

Ďakujem za návšťevu.

Patrím do: